fbpx

Čítam, cestujem, vychovávam, učím sa a občas o tom píšem – to je Bára Štefkovič

orvokki bara stefkovic

Pokud se zajímáte o knihy, cestování a vzdělávání podle Montessori principů, určitě se musíte seznámit s Bárou, která o tom všem píše svůj blog. Se synem Adámkem už procestovali spoustu zemí a na konci roku se chystají vydat na další velké dobrodružství. Na jaké? To se dozvíte v následujícím rozhovoru.

Báro, děkujeme, že sis si našla čas na rozhovor o vašich cestách, plánech a přístupu ke vzdělávání. Jak by ses představila našim čtenářům, kteří tě třeba neznají?

Ahoj. Ja som Barbora, aktuálne s manželom a trojročným synom žijeme v Brne. Ja i manžel pracujeme v IT sektore, ja som sa ale po rodičovskej vrátila len na polovičný úväzok, aby som mala viac času na rodinu a všetky naše aktivity. Milujem knihy, dokážem dlho rozprávať o rodičovstve a ohromne rada sa učím niečo nové. Aktuálne napríklad arabčinu. Pred rokom som naviac prepadla joge a turistike.

Můžeš nám sdělit, kde můžeme sledovat vás a vaši cestu?

Píšem blog orvokki.sk, ktorý bol pôvodne o knihách, teraz je tam aj viac z našich ciest a zo života obecne. Tie cestovateľské články ale presúvam na podblog. Častejšie moje príspevky nájdete na Instagrame (@barbora.stefkovic), prípadne na Facebooku.

Vím, že se svým manželem tvoříte pár už hodně dlouhou dobu. Jak jste cestovali než se vám narodil Adámek?

Trochu cestovať sme začali počas rokov na univerzite, ale vzhľadom na štúdium a naše finančné možnosti to bol len taký rozbeh. Najviac spomínam na dvojtýždňový roadtrip do Škandinávie a Fínska. Po škole sme sa presťahovali do Brna, začali sme pracovať, ale mali sme celkom fajn pracovné doby a možnosť pracovať čiastočne remote. Naviac sme nemali žiadne veľké finančné záväzky ako hypotéku.

Na cestovanie bol najlepší rok 2016. Desiate výročie vzťahu sme oslávili v Slovinsku, pred letnou sezónou sme spravili ďalší roadtrip na sever, len sme pridali jeden týždeň, zvoli sme opačný smer a potiahli to až na Nordkapp. V lete sme boli pracovne v Španielsku, na jeseň sme začali whiskey trip v Škótsku a v novembri sme ešte zaleteli na Filipíny. Tam už som bola v 20 týždni tehotenstva. Rada hovorím, že Adam má cestovanie v krvi, pretože už v tehotenstve som mnou absolvoval trinásť letov.

orvokki bara stefkovic

To už je ale pořádné číslo!  V čem se změnil styl vašeho cestování?

Určite čo sa týka intenzity zážitkov a spomalenia. Verím, že deti nás môžu veľa naučiť. Mňa Adam naučil najmä žiť viac prítomnosti, spomaliť, byť viac všímavá a najmä byť oveľa viac aktívna. A to sa odráža aj do cestovania. On je skrátka veselý aktivny chlapec, ktorý sa nezastaví a všetko pozoruje. Ak s ním chcem držať tempo, musím sa udržiavať v kondícii. Naviac chcem, aby bol viac v prírode než s technológiami. Takže teraz sa viac zameriavame na pobyt v prírode, začali sme s turistkou.

Okrem toho viac ostávame na jednom mieste a spoznávame danú lokalitu, než že by sme sa častejšie presúvali a išli po hlavných turistických miestach. V niečom je to náročnejšie (zbaliť ďalšiu osobu, väčšia zodpovednosť, menej konkrétneho plánovania), ale prevažujú pozitívnejšie zmeny. Cestovanie s Adamom je krásnejšie.

Kromě třinácti letů v těhotenství už má váš syn za sebou spoustu zahraničních cest. Jaké země jste už s Adámkem navštívili?

Adamova prvá veľká cesta bola, keď mal 14 mesiacov. Na mesiac sme leteli do USA a spravili sme roadtrip po západných štátoch. Mestá i národné parky, bolo to úžasné a chceme to niekedy zopakovať. Tá cesta bola pre nás v mnohom zlomová a ovplyvnula naše ďalšie cesty i životný štýl.

Boli sme aj na niekoľkých kratších predĺžených víkendov po Európe, na Malte, v Macedónsku, Taliansku, v Rakúsku a v Maďarsku. Dvakrát sme navštívili Španielsko, minulý rok v máji sme išli púť po Camino Primitivo a Vianoce sme aj s rodinou strávili na Kanárskych ostrovoch, kde som s Adamom išla Camino de Gran Canaria.

Posledná cesta bola do Maroka, tam sme boli na prelome roka. Teraz sme mali byť vo Fínsku, mal to byť Adamov devätnásty navštívený štát, ale vzhľadom na koronavirus sme už nikam neodleteli. S Adamom oveľa viac cestujeme aj po našich krajinách, Českej republike a Slovensku.

orvokki bara stefkovic

Kdy sis uvědomila, že ti to takhle dává smysl?

Vlastne už v pôrodnici. Tam som v prvom momente dostala strach, že sa môj život definitívne zmenil a mám zaňho obrovskú zodpovednosť. Ale zároveň som vedela, že nechcem byť utrápená mama, ktorá to nezvládne. Povedala som si, že keď je to teda materská a následne rodičovská dovolenka, tak to ako dovolenku aj pojmem.

S výletovaním sme začali už na konci šestonedelia, pretože som sa cítila dobre a Adam sa ukázal ako dieťa, ktoré zmeny zvláda až podozrivo dobre.

Po každej dovolenke dlhšej ako týždeň spravil Adam obrovský vývojový skok. Napríklad po USA sa neskutočne zlepšil v oblasti hrubej motorike, na Camino Primitivo začal v priebehu dvoch týždňov rozprávať. Dovtedy mal pár slovíčok a trochu sme znakovali, ale odvtedy sa mu pusa nezatvorí.

Zmysel mi to dáva aj zo sebeckých dôvodov. U nás na 120 % platí spokojná mama = spokojné dieťa. A mňa cestovanie baví. Aj keby to má byť len víkend niekde v ČR na chate. To sa potom odráža do mojej celkovej dobrej nálady a pohody.

Naviac nie som zástanca tradičného školstva, dokonca sa pohrávam s myšlienkou akéhosi unschoolingu/worldschoolingu. Myslím že minimálne prvé roky bude najlepšie, keď sa Adam bude učiť v reálnom prostredí, v prírode a podobne.

Na to mi príde cestovanie ideálne. Plus sa lepšie naučí jazyky a tie skúsenosti, to sediac v lavici v triede nezíska. Takže i v tomto smere mi to do budúcnosti dáva zmysel.

orvokki bara stefkovic

To zní moc zajímavě! Jaké jsou vaše cestovatelské plány a sny?

Aktuálne prerábame dodávku na obytné auto a chceme cestovať po Európe. Ja nás teda vidím už oveľa ďalej, môj sen je Patagónia, ale pre začiatok mi vraj musí stačiť náš kontinent. Takže tento rok máme v cestovaní útlm, maximálne budú krátke výlety po okolí.

No potom začneme s takzvaným slow travelling. Moja srdcová krajina je Fínsko, manžel má Portugalsko, tak budeme pomaly jazdiť tam a späť. Kde sa nám bude páčiť, ostanem kľudne i pár týždňov, kde sa nám nebude páčiť, odídeme hoc aj v ten deň.

Jak tato myšlenka vznikla? Je to dost zásadní životní krok, být takoví moderní nomádi.

Prišiel s tým manžel. Pritom on je ten, ktorý síce cestuje rád, ale nemá rád presuny. Najradšej by sa teleportoval. No na služobnej ceste v Porte sa mu zapáčilo a videl na YouTube video jedného cestovateľa, ktorý do Porta prešiel práve v prerobenej dodávke.

Pred  necelým rokom sa ma spýtal, či by som si vedela predstaviť, že by sme niečo také spravili aj my. A ja som za každú podobnú odvážnu akciu, takže bez váhania som povedala, no jasné. Nikdy som v karavane ani obytnom aute nebola, s našimi sme nechodili ani kempovať.

Ale obaja sme sa pre tú myšlienku nadchli natoľko, že sme v priebehu pár mesiacov doladili detaily, predali auto, začali predávať náš nábytok, kúpili dodávku a pustili sa do prerábania. Skúsenosti s tým nemáme, manuálne ani jeden nepracujeme, o to väčšia výzva to pre nás je.

orvokki bara stefkovic

Jak dlouho chcete být na cestách?

Zhodli sme sa predbežne na dvoch rokov. Čo sme sledovali iných vanliferov, tak väčšina, ktorá sa rozhodla pre rok, tak to po roku predĺžila ešte o pár mesiacov. Ten spôsob život si zamilovali.

Takže sme od začiatku rátali s tým, že to bude viac ako rok. A tri nám už prišli dlho. Ale keď nás to bude baviť, nebránime sa tomu, že by sme sa k tomu potom vrátili, vlastne už teraz si občas hovoríme, čo na druhej dodávke spravíme inak.

Vyraziť plánujeme ku koncu tohto roka, ale uvidíme, ako sa vyvinie situácia s koronavirusom, či nebudú hranice zatvorené dlhšie a ako nás to zabrzdí s prerábkou, niektoré komponenty objednávame zo zahraničia, ale i naše zatvorené obchody to trochu komplikujú.

Tak snad se váš odjezd zbytečně neposune. Co vám cestování dává? A co myslíš, že cestováním získává Adam?

Určite je to spoločne strávený čas. Doma je veľmi jednoduché spadnúť do každodenných povinností a deň utečie akosi rýchlejšie. Na cestách je ale zmena, intenzívnejšie všetko vnímame, viac sa spolu rozprávame. Tým, že cestujeme pomerne často, tak na cestách musíme občas i pracovať, no stále je tam dostatok priestoru na kvalitne strávený čas.

Verím, že nám to dáva i väčšiu toleranciu a pochopenie. Poznanie, že ľudia sú rozdielní a vidieť tie rozdiely. Iné zvyky, iné jedlá, iné jazyky, kultúru, náboženstvo. Na sebe vnímam, že ma cestovanie viac učí kritickému mysleniu. U Adama by som povedala, že vďaka cestovaniu výborne zvláda zmeny a je viac spoločenský. Po nás to určite nemá.

orvokki bara stefkovic

Máš nějaké doporučení pro rodiče, kteří se třeba bojí cestovat nebo neví, jak cestovat s dětmi začít?

Určite nebáť sa. Je to klišé, ale ten strach je väčšinou len v našej hlave. A dali nám ho tam ľudia, ktorí s tým napríklad absolútne žiadne skúsenosti nemajú. Nepredstavujte si, že vaše dieťa to v lietadle rozhodne nevydrží, pretože je neposedné. Ak ste nikdy neleteli, neviete, aké to bude. A každý let môže byť iný, lepší aj horší. Adam je tiež opica, čo furt skáče a lezie, ale lietanie miluje a zvládne aj mnohohodinové lety.

Nepýtajte sa v mamičkovských fórach, pretože bohužiaľ budú prevládať názory typu: to sa nedá, to by som nerobila, to je bláznovstvstvo, na čo tam idete, veď je ešte malé, nič z toho nemá a podobne. Dieťa vníma od narodenia, vlastne ešte skôr, ak ste s tým vy v pohode, prenášate to aj na dieťa.

Je blbosť čakať na “až raz”, to nemusí nikdy prísť. Pýtajte sa medzi cestovateľmi s deťmi. Je ich veľa. Nebojte sa vykročiť zo svojej komfortnej zóny, väčšinou sú z toho najlepšie zážitky alebo minimálne skúsenosti. Nebojte sa robiť chyby, stratiť sa, že sa nedohovoríte. Nebojte sa cudzích ľudí. Stále sú to ľudia, ktorí chcú byť šťastní, vychovať svoje deti, mať svoj kľud.

Naša skúsenosť je taká, že s malým dieťaťom sa cestuje najlepšie. Batoľatá búrajú bariéry, ľudí magicky priťahujú, batoľatá sú spontánne, smejú sa a vyvolávajú úsmev na tvári.

My nevyhľadávame vyslovene kids-friendly lokácie, ja tvrdím, že ak v krajine nie je vojna alebo občiansky konflikt, je bezpečná na cestovanie, takže skrátka ideme. Zistím si základné informácie (víza, očkovanie, zásuvky a či je voda z točky pitná), prispôsobim tomu výbavu, zbalíme sa čo najviac minimalisticky a ideme. Nepredstavujeme si možné problémy, nepotrebujem si ich privolať. Keď prídu, vyriešime ich, vždy sa vyriešia, máme internet, možnosť zavolať, požiadať o pomoc alebo prekonať seba samých a zvládnuť to.

 

Máte tip na cestovatelskou rodinu, se kterou bychom měli udělat článek? Jste to třeba vy? Napište nám sem a určitě něco vymyslíme.

Naše další rozhovory o cestování s dětmi můžete najít tady.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Scroll to top